b: ” ja som za a nechápem ľudí s opačným názorom.”

a: ” a to už ako.. veď keď si zoberieš, čo to všetko so sebou prináša…”

b: ” chcel si povedať  určite investície..”

a: “nie ..nemyslel som zrovna investície..ale zločin a ľahké žienky, luxusný prístup k hazardu pre slovákov”

b: ” podľa mňa každý racionálne uvažujúci človek to víta.. veď koľko to prinesie do štátneho rozpočtu…

a tí ľudia,  je to ich voľba.”

a: ” a keby tam niekedy išli tvoje deti a mali by nejaké problémy”

b: ” keď tam pôjdu, budú sprosté.. tak nech si idú.. čo už ja s tým”

…tak nejak uvažuje budúcnosť našeho národa…

pax

Ivan Niňaj - Puk zastavila až kovová konštrukcia z umelej hmoty
Ivan Niňaj - A teraz nastupuje Kriškov útok s Kriškom na čele
Robert Zaruba (ČT2) - Ručínský to má rád u pravého mantinelu.
Robert Zaruba (ČT2)- Vypadá to tak, že tento zapas skončí skôr neskôr než skôr…
Robert Zaruba (ČT2) - Zetterberg trafil presne, ale nevíme, kde skončil puk
Robert Zaruba (ČT2) - Marek Uram vypadá jak slovenský zbojník
Matej Hajko (ked v zápase narazili na mantinel Šatana) - Zabili nám Jánošíka !!!
Matej Hajko - Bartoš teraz predviedol peknú kľučku a ide dopredu. Ale puk zabudol za sebou.
Matej Hajko - To bola nepríjemná strela pre Lašáka. Bieloruský hráč nesignalizoval, že bude strieľať.
Matej Hajko - Dosť bolo srandy, treba dať gól.
Matej Hajko - Ruskí hokejisti prefrčali cez modrú čiaru. Teda cez červenú, ktorá je pri modrej”
Jozef Jarkovský - Naši chlapci hrajú oslabenie dobre. Puk držíme ďaleko od našej brány a dostávame gól.
Marek Mryglot - “Tesne vedľa, ale netrafil.”
Miroslav Štefánik - “Tak tento zakrok smrdel faulom, ale rozhodca tento smrad necítil”.
Eduard Hartmann - Košice hrajú zo zabezpečenej obrany a trpezlivo čakajú na vlastnú chybu
Jozef Golonka - Žigo, to je milimetrový človek.
Peter Šťastný - Nejde o to, o čo ide
Ján Lašák (komentár po zápase) - Mal som puk už skoro pod kontrolou a vtedy sa mi postavil

Ivan Niňaj - MS 1996 - “Žigmund, popíšte nám váš gól.”
Palffy: “Chalani sa tam naťahovali v rohu o puk a potom som dostal prihrávku tak som to tam jebol.”
Redaktor: 5 sekúnd ticho “Žigmund, ďakujem za rozhovor”

keď by som v zrelom veku precitol a zistil, že som celé roky  žil pre nezmyselnú prácu…

keď by som dospel do takého štádia, kedy by mi  nikto nechýbal a cítil by som sa pritom dobre…

keď by som si zvykol sa sám prebúdzať a nič by to so mnou neurobilo…

keď by som sa prestal snažiť otvárať iným a prestal snažiť iných chápať…

biedna predstava

pax

Štrasburgský súd, ktorý je symbolom tolerancie a europskeho nadštátneho rozhodovania, euroideálov a zo vsetkého najviac spájania Eu krajín, rozhodol o zákaze krížov v štátnych školách, a to je jedno či sú na celej škole všetko kresťania, alebo podobne…

/a pritom sa to všetko dá riešiť tak jednoducho a tolerantne; dohodou na úrovni učiteľov, riaditeľov, škôl; nemôžu mať predsa na každej škole  Taliansku, v každdej jednej triede kríž a keď aj ,kde je vôla, tam je dohoda - moslimsky svet by sa s nikým nemaznal :)/

Čakám iba kedy sa nájde nejaká osoba, ktorá sa bude cítiť dotknutá pri pohľade na slovenský štátny znak, v ktorom je znázornený dokonca dojkríž, a poženie to až na Eu súd… no a chudáci Švajčiari, ale aj škandinávci, greci atď…

A som vcelku zvedavý ako by ta dotyčná osoba uspela napr.  v Pakystane, keby sa cítila byť dotknutá absolútnym zahalením žien, čo je určite väčší zásah do osobnej slobody a tých obmedzení je asi všade vo svete ovela viac.

Veľmi dobre to vyjadril M.Kasparu v jednej relacií, kde povedal, že Európa stráca akéhosi spoločného ducha… a kríž akosi irituje, provokuje, hovorí že niekedy konáme zle a človek sa ho chce zbaviť aby mal pocit väčšej slobody…

/troška neskoro, ale predsa/

pax

na chodbách fakulty práva je to trošku iné. V prvom rade si tam  študenti nešepkajú, ale nahlas a sebavedome vyjadrujú názor, jasne formulujú slová a často počuvam niečo v zmysle: “to je ten spevák” =D .. alebo dokonca som sa zoznamoval prednedávnom s akýmsi Marcelom : “ahoj ja som Marcel, ty si ten umelec?”

Neviem či mám ďalej od umelca, alebo od právnika, každopádne som Lukáš a osobnostne som stále niekde medzi…

Čo by ste povedali na spestrenie leta likvidačným pochodom pri spalujúcom slnku a pluzgieroch na nohách?

Mňa to veru láka už dlhší čas, ale musím priznať, že až Tomáš H. a jeho videá spustili to odhodlanie. Koniec koncov, blogov a článkov o tejto púti je na internete pánemjánem aj v slovenčine… ak by ste sa chceli pozrieť..

Predbežný obraz vyziera nasledovne:

išli by sme záverečným približne 320 km z historického mesta Leon až do Santiaga/dal by som tomu 10 dní/

časovo by som to chcel vystihnúť v auguste, preto hrrr na brigády a inú zárobkovú činnosť

nejak v marci, apríly by sme si rezervovali letenky do Madridu, odtial asi vlakom do Lionu / niečo som započul o Barcelone, ak by sa to s tým dalo skĺbiť, hoci je to z Barci dosti ďaleko…/

a k tomu, wizz air lieta z Budapeši, takže by sa to dalo skĺbiť aj so spoznávaním maďarskej metropoly…kde by sa mi možno pošťastilo zohnať nejake lacnejšie ubytovanie…

a cenovo, asi najviac vychádza iba tá doprava, kedže potom budeme šlapať po vlastných a prespávať v “internátoch” pre pútnikov, ktoré su miestami za dobrovoľný príspevok, inak od 5-10e

vcelku užitočná je stránka: www.mundicamino.com/

Kto putuje do Ríma chce sa stretnúť s pápežom,

kto putuje do Jeruzalema chce sa stretnúť s Ježišom,

kto putuje do Santiaga chce sa stretnúť sám so sebou…

Veď už na gympli platilo, čím “zrelší ” názor na vec, tým človek požíval väčšiu vážnosť, tvoril si tým osobnosť, bral sa ako vodcovský typ. Aspoňže sme mali šťastie na ľudí a názory.

O podaní názoru a vznikajúcich konfliktoch, to je asi téma nadlho….

Mne sa len teraz zdajú byť ovela vyspelejšie typy, ktoré síce svoj názor majú, ale nemajú za potreby ho nejak často prejavovať… Dokážu sa preniesť nad tú “spúšťaciu” konfliktnú udalosť a ponechať ju bez prejavenia postoja… a nechávajú tým priestor aj pre iných…

Sú osobnosťou vďaka tomu, čo nepovedia…

Zobrali sme loptu, v meste kúpili vo vínnej pivničke do pet fliaš oblúbenú frankovku rúžovú a vybrali sme sa opekať do neslávne slávneho lesoparku Brezina. Mal som taký obrovský pocit vyčerpania, ale zároveň dobre zvládnutej práce. Odlahlo mi, alebo skôr “sa mi hlava dávala do poriadku”

Bol to ten pocit, že keď si lahnete, nemôžete zaspať, hoci sa cítite ako po výbornej sprche, stále myslíte na chvíle pred komisiou a stále sa z toho neviete spamätať.

Napriek tomu sme si z chuti zahrali futbalek a s ešte väčšou koštovali bravúrnu frankovku… emočne som sa prejavil absolutne, nedbal som na spievanie, pospevovanie, hulakanie a hlboko povrchný smiech… a bolo mi jedno čo si kto myslí… a čuduj sa svete zišla sa celkom dobrá zostava: Holub, Matroš, Popejo, Juric, Dada, Joži, Miško a tuším aj Ian…

Keď už som nezvládal ani svoju pozíciu Buffona v bránke, ľahol som si len tak do trávy, cítil som ju, a popritom som s Marošom/alebo tušim aj Jožkom/ pospevoval Beatles a Oasis a ine bravčoviny… len tak v tráve, bez starostí, nad hlavou obloha a kúsok koruny stromu… steblá trávy ma šteklili po lícach a frankovka zašlapala ako mala

na takéto momenty sa nezabúda…

pax

a s týmto dátumom sa vynára velké vákuum… čo bude potom… čo bude po SKÚŠKOVOM!!

mal by som si načrtnúť krátky plán, aby som ma voľný čas nezastihol nepripraveného…

takže:

1.) HOLUB - aby bolo na neho mama pyšná… a s ním a s Vami suvisiaci:

2.) INOVEC + Sokolý

3.)Naučím sa Chopinovo Nocturno

4.)nahrám ďalšie skladbičky a tie staré , už vylepšené tiež =D

5.) budem rátať dni do odmakku a mrkať očkom na Meridku…

6.) začnem hladať brigádu na letný semester aby bolo za čo ísť v lete do Santiaga

7.) začnem sa viac asociovať

8.) kupim/ ak bude za čo/ tenisky na behanie…

vyzera to ako novoročné predsavzatia… ale …/nenapadajú ma argumenty prečo ale/.. hm.. ale… je to pekné!

ako vždy žiadna politika!

pax

keby sme si rozobrali napríklad takú úctu, či už k osobe, alebo ako pojem v náboženstve.. automaticky sa miera jej podstaty vylučuje s podstatou pojmu účelnosť. Rýchlejší postup v povolaní, alebo zadovážení nejakých hmotných statkov/ a poväčšne aj nehmotných/  nám určite neprinesie úctivé správanie sa k našej babke, alebo poklaknutie pri kríži….

Akurád dnes som bol na omši, kde sa počas vyznania viery /”verím v Boha”/ pokľaklo na kolená, keď sa spievala pasáž o narodení Ježiša.

Pozrime sa nato s nadhladom: … hhh??.. to má aký význam..?? zbytočné ohýbanie kĺbov, veď aj keby tá náuka bola správna, nič tým nedocielime, .. možno si podobné  myslíte o  pôste, alebo modlitbe… !!

Úcta je určite niečo , čo sa nedá merať, niečo vytvorené spoločnosťou a to pôsobením času a  s výraznou mierou vplyvu miery morálky, ako konkretizovaných príkladov mravnosti.  Prejavovanie úcty je určite výrazom osobnosti a dosiahnutého súžitia so spoločnosťou… pričom treba odlišovať pojmy súžitie a včlenenie, alebo inak Nietzeho “stádo”…  Pri omisívnych prejavoch úcty, teda v prípadoch keď je voči nám vyžadované jej prejavenie, ale ju neprejavíme, nemožno brať do úvahy individualitu, alebo samozvanú inteligenciu jednotlivca.  Je to skôr prejav dostatočnej inteligencie povzniesť sa nad svoje názory.

pax

len tak z recesie