pamätáme…
Bolo nejak začiatkom júla 2009, mal som deň, alebo dva po štátniciach; správne právo už vyliezalo aj z uší a nechcite vedieť ešte odkiaľ…
Zobrali sme loptu, v meste kúpili vo vínnej pivničke do pet fliaš oblúbenú frankovku rúžovú a vybrali sme sa opekať do neslávne slávneho lesoparku Brezina. Mal som taký obrovský pocit vyčerpania, ale zároveň dobre zvládnutej práce. Odlahlo mi, alebo skôr “sa mi hlava dávala do poriadku”
Bol to ten pocit, že keď si lahnete, nemôžete zaspať, hoci sa cítite ako po výbornej sprche, stále myslíte na chvíle pred komisiou a stále sa z toho neviete spamätať.
Napriek tomu sme si z chuti zahrali futbalek a s ešte väčšou koštovali bravúrnu frankovku… emočne som sa prejavil absolutne, nedbal som na spievanie, pospevovanie, hulakanie a hlboko povrchný smiech… a bolo mi jedno čo si kto myslí… a čuduj sa svete zišla sa celkom dobrá zostava: Holub, Matroš, Popejo, Juric, Dada, Joži, Miško a tuším aj Ian…
Keď už som nezvládal ani svoju pozíciu Buffona v bránke, ľahol som si len tak do trávy, cítil som ju, a popritom som s Marošom/alebo tušim aj Jožkom/ pospevoval Beatles a Oasis a ine bravčoviny… len tak v tráve, bez starostí, nad hlavou obloha a kúsok koruny stromu… steblá trávy ma šteklili po lícach a frankovka zašlapala ako mala 
na takéto momenty sa nezabúda…
pax
