dadaistická metóda automatického písania
prechádzam sa po mesačnom kameni…
sám.. pozrem sa doprava, doľava…
nikto nikde,
niet tu nenávisti, lásky ani dobroty,
v krajine bez ľudí
plnej neurčitej slobody.
v krajine, kde nie som pre nikoho symbolom…
či už hlúposti alebo hrdinstva,
nemusím ďalej znášať iných reči
a vysvetlovať svoje konania
a názory, ich zmeny a ďalšie sklamania
dýchať sám pre seba… vážne sa to nedá
nemám inú možnosť, alebo ju nechcem…
nevadí mi moja stála farba,
je ..vážení…sivo-hnedá
