nejaký čas som nad tým uvažoval a dnes som nahodou narazil na video, ktoré je, myslím, vcelku trefné…
http://tv.sme.sk/v/12979/preco-mnohi-krestania-ukoncuju-svoj-vztah-s-cirkvou.html
-nevedel som najsť URL adresu, ked to je zo smečka 
pax
prechádzam sa po mesačnom kameni…
sám.. pozrem sa doprava, doľava…
nikto nikde,
niet tu nenávisti, lásky ani dobroty,
v krajine bez ľudí
plnej neurčitej slobody.
v krajine, kde nie som pre nikoho symbolom…
či už hlúposti alebo hrdinstva,
nemusím ďalej znášať iných reči
a vysvetlovať svoje konania
a názory, ich zmeny a ďalšie sklamania
dýchať sám pre seba… vážne sa to nedá
nemám inú možnosť, alebo ju nechcem…
nevadí mi moja stála farba,
je ..vážení…sivo-hnedá
všetci okolo sa náhlili… chcel osloviť tých v červenom… potom tých v zelenom, alebo aj tých nenápadných bielych…niektorí sa pristavili, niektorí sa zasmiali, iní ho vypočuli a išli ďalej beztoho, aby ho brali vážne.
chcel sa porozprávať, chcel sa prejaviť a bolo mu jedno s kým, akej farby nosí šaty. Chcel kričať a kričal, otvoril ústa dokorán, kričal až mu slzy tiekli, tvár zčervenela a žily navreli, ale všetky farby okolo sa ponáhlali ďalej, začali strácať tvary… Klakol si na zem, nikto si ho nevšímal, nenachádzal vlastý význam… keď bol s modrými, dal si na seba modré tričko, ale keď prišla príležitosť sa vyjadriť, nikto ho nebral vážne… ani on sám seba…. rozprávali sa ďalej ….videli ho, …áno , zreteľne ho videli, ale nepočuli …mal otvorené ústa, ale nevydával žiaden zvuk……. prestával kričať
zbytočné …
pridal sa k neurčitej farbe …splynul…a teraz ….sa náhli aj on… aby nemusel
tak krásna, zvodná farbou i vôňou… nevinne biela s hriešnym designom..
keď si na ňu sadnem, lepšie povedané, keď sa do nej ponorím, môj zadok pociťuje absolútnu Toniku - teda pocit totalneho pokoja a harmónie…
Výskumníci zo švedskej mesačnej kolónie Minerva jej dodali nádych odvážnosti, nozároveň nie je provokujúca. Základom je 5 nôh … nekonečne luxusná sedačka a nenápadná opierka, potiahnuté bielou kožou - pravou samorzejme nie, pretože posledné zveratá vyhynuli vďaka našej ústretovosti už v roku 2056. a kanibalizmus, či iné spracovanie ľudských častí je stále zakazané.
tolko z (l)uniku pred realitou..
pax
maly, jedovatý tvor…
pravda sa mu vstrebáva pomaličky
nebol na to stvorený
nemožne pravdy vraviac
niekolkonasobne zbytočný
mravnosť, morálka?
zaväzujú ludí…
malý jedovatý tvor
neznáša ich
a tak stále blúdi.
každý chceme vedieť pravdu…
a keď sa k nej dostaneme, často ju nechceme počuť… nedokážeme ju prijať..
nič než čistá pravda…
…aká silná zbraň …
sebareflexia je pekný pojem… ale ťažko ju vždy a všade brať vážne, to by viac menej stabilita neexistovala…neexistovaly by tie konečné názory a naše závery…
a pri takých veľkých pravdách je ťažké prijať pravdu ako takú, povedzme bez polahčujúcich okolností… mali sme nejakú predstavu, v podstate klam, a s ňou sme žili…
, ale snáď časom sa s tou skutočnosťou naučíme žiť…a bude všetko zase ako predtým, s jednou malou výnimkou…
budeme vedieť pravdu…
pax
držím.. ticho stojím.. v jemnom vánku zvýjam päste…
sam seba v nich držím…
som však správne?…na svojom mieste?
s kvapkami dažďa padajú na mna plaché otázky…
prečo v rukách držať
a koho vlastne?
držim seba?… či Teba .. či sa vôbec niekto nájde?
nie sú moje ruky prázne?
a prečo vlastne stojím?
pohnúť sa mi nechce?
