.
maly, jedovatý tvor…
pravda sa mu vstrebáva pomaličky
nebol na to stvorený
nemožne pravdy vraviac
niekolkonasobne zbytočný
mravnosť, morálka?
zaväzujú ludí…
malý jedovatý tvor
neznáša ich
a tak stále blúdi.
maly, jedovatý tvor…
pravda sa mu vstrebáva pomaličky
nebol na to stvorený
nemožne pravdy vraviac
niekolkonasobne zbytočný
mravnosť, morálka?
zaväzujú ludí…
malý jedovatý tvor
neznáša ich
a tak stále blúdi.
každý chceme vedieť pravdu…
a keď sa k nej dostaneme, často ju nechceme počuť… nedokážeme ju prijať..
nič než čistá pravda…
…aká silná zbraň …
sebareflexia je pekný pojem… ale ťažko ju vždy a všade brať vážne, to by viac menej stabilita neexistovala…neexistovaly by tie konečné názory a naše závery…
a pri takých veľkých pravdách je ťažké prijať pravdu ako takú, povedzme bez polahčujúcich okolností… mali sme nejakú predstavu, v podstate klam, a s ňou sme žili…
, ale snáď časom sa s tou skutočnosťou naučíme žiť…a bude všetko zase ako predtým, s jednou malou výnimkou…
budeme vedieť pravdu…
pax
držím.. ticho stojím.. v jemnom vánku zvýjam päste…
sam seba v nich držím…
som však správne?…na svojom mieste?
s kvapkami dažďa padajú na mna plaché otázky…
prečo v rukách držať
a koho vlastne?
držim seba?… či Teba .. či sa vôbec niekto nájde?
nie sú moje ruky prázne?
a prečo vlastne stojím?
pohnúť sa mi nechce?